A takto spia malé deti. S ručičkami pri hlave. Oni však týmto nevyjadrujú strach, stav ohrozenia, ani svoju bezbrannosť, hoci bezbranné sú. Takýto spánok im závidím. Na ich strane absolutna voľnosť, na našej dospelej strnulosť a budenie sa zo sna. Na ich strane jemný úsmev, na našej občasný vzdych, vykriky zo sna, či dokonca plač. Na ich strane skutočný spánok, na našej nechcená gymnastika na posteli. Na ich strane ranajšie prebudenie v plnej sile, na našej nechuť a bolesti v krku. Ako rád by som si dal ruky za hlavu, a celý sa oddal pokojnému spánku... Našťastie mám sa to od koho doma učiť. Syn Samuel ma učí pokojnému spánku, a to nielen tým, ako on sám spí, ale všetkým, čo počas dňa robí. Ozaj, prečo sa dnes rodí tak málo detí? Vy, manželské páry, čo rozmýsľate nad tým, či mať, alebo nemať deti, skúste sa zamyslieť aj nad tým, ako spíte. A kľudne to berte aj dvojzmyselneJ
7. nov 2005 o 07:42
Páči sa: 0x
Prečítané: 888x
Ruky za hlavou, spánok a nízka pôrodnoť detí.
Všimli ste si, ako väčšinou spia malé deti? Ruky majú v rovnakej polohe, ako človek, ktorý sa ocitne zoči-voči bezprostrednému nebezpečenstvu, a polohou svojích rúk vyjadruje svoju bezbrannosť. Ruky hore. Kričia tí, ktorí chcú odzbrojiť protivníka. Človek, ktorý to spraví je absolútne paralyzovaný.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(11)