reklama

Zalúbiť sa 2

Podobne, ako Mirka, tak aj ja som sa rozhodol zalúbiť sa. Veľmi, veľmi dávno. Moje srdce vyzeralo ako zrelé jablko, tak nech nezhnije niekde na strome môjho života, nech si niekto do neho zahryzne, je plné vitmínov a je akurát sladké. Ale, ako to urobiť, keď ten, kto ponúkal toto jablko bol neaktraktívny poličný predavač vlastých pesimistických snov, navyše bol egoista, a nebolo mu jedno, komu by to jablko dal. Niekomu sa ponúka celý regál krásnych vypestovaných jabĺk, pre niekoho neostane ani jedno malé, trpké jabĺčko. A aj keď sa to zdá veľmi nespravodlivé, vďaka tomuto nepomeru som si zachoval svoje jabĺčko pre moju žienku ZuzkuJ

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Naoko to vyzerá veľmi jednoducho, ale ja som svoje jablko musel leštiť a skladovať v pivnici svojho vnútra veľmi dlho. Deväť rokov prešlo odvtedy, ako som si povedal: tak, a teraz sa idem zalubiť. Deväť rokov som deň čo deň, ráno i večer prosil Pana nielen lásky, ale všetkého viditeľného i neviditeľného aby mi ukázal na ženu, ktorej dám zahryznúť do svojho jablka. Najprv som prosil s nádejou, dôverou, potom už len tak zo zvyku... Potom to prišlo. Všetko išlo neskutočne hladko. Predstavte si, že moja žienka ma milovala skôr, ako sa prvý krát vôbec so mnou stretla. Nie, nemala vysnívaný ideál, ktorému by som sa ja približoval, ona sa zalúbila do mňa, konkretne do mňa, Ľuboša Kuniaka skôr, ako som sa s ňou stretol. Je to neuveriteľné? Ako sa to mohlo stať? Dodnes som vďačný svojej kolegyni, ktorá je najbližšou kamarátkou mojej manželky. Keď nastúpila k nám do práce, bola nadšená kolektívom, do ktorého sa dostala, a tak mojej budúcej manželke referovala každy deň, čo sa u nás v práci dialo, čo kto povedal, a veľa jej hovorila o mne. Zrazu som sa stal v očiach mojej budúcej manželky neodolateľný...J Nikdy som nebol preborník v „balení“, tak to nakoniec musel spraviť za mňa niekto iný. Potom som ju uvidel... na kolieskových korčuliach. Prišla za mnou predovšetkým spomínaná kolegyňa, a aj keď som predstieral veľký záujem o rozhovor s ňou, predsa len som neustále pokukával po jej kamarátke. Presne si pamätám, čo som jej vtedy povedal: dvakrát ahoj... Potom som si od kolegyne vypýtal jej mobilné číslo, kým som ho za pár dní vyťukal, dal som si štyri pivá predtým... čo bolo na mne vidieť. Keď však ani toto nepokazilo naše prvé rande, potom som vedel, že je to važne! Po štyroch mesiacoch chodenia sme sa zasnúbili, po pol roku sme sa vzali. Povedali sme si, na čo čakať, keď naše srdcia doslova kričali po vzájomnom živote. Dnes ráno som jej pri postielke našeho krásneho synčeka povedal, že ju ľúbim. Zuzka ma objala, a tú vetu mi opätovala. Je to pre človeka veľká vec, keď sa zaľúbi, a oplatí sa čakať trebárs aj deväť rokov...J

Ľuboš Kuniak

Ľuboš Kuniak

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mix živlov slobodne vtlačených do kože pokorného baránka. Zoznam autorových rubrík:  VieraSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu