Je reálny. Mnohí ľudia ani nemusia skúšať bungee jumping, a predsa zažívajú podobné veci ako tí skákajúci odvážlivci. Strach je v nich úplne reálny. Je presne taký istý, ako ten strach, ktorý by mal reálne opodstatnenie. Ako napríklad, že sa dozvieme od lekára veľmi zlú správu súvisiacu s naším zdravím. Alebo sa dozvieme nečakane o tragédii v našej rodine. Strach vtedy zaberie miesto v každej bunke nášho tela. Okrem seba si v takých chvíľach pozve do človeka aj svojich bratov. Bolesť, smútok, beznádej, bezmocnosť... Lenže toto je prirodzený strach. No ten neprirodzený, reálny strach vytvorenými našimi pesimistickými úvahami naozaj nemusíme zažívať... Je to zbytočnosť, čo nám otravuje život. Koľkých ľudí ovláda takýto strach? A koľkí sú čakateľmi na tento strach, hoci o tom ani nevedia?
Idem zažiť niečo vzrušujúce, idem sa na chvíľu báť, povie si mladý chlapec, a zamieri do požičovne odkiaľ si domov prinesie horor na DVD. Je to plné napätia, je to tak strašné, temné, pochnúrne, je to o absolútnej beznádeji, že je to až krásne, úžasné... Tak, to je sila, povie si mladý človek a na druhý deň o tom celý deň rozpráva svojim spolužiakom. A pomaličky sa v ňom niečo deje. Semienko strachu bolo zasiaté. Klíči pomaličky, ale určite. A čo je najhoršie, deje sa to bez vedomia toho chlapca. Ilúzia strachu rastie. Sám pomáha tomuto vzrastu, lebo je príjmné trošku sa báť. Ešte vždy mu to neprerástlo cez hlavu tak čo... a ešte vždy vie, že je to len navodený strach... Ešte sa vždy ten strach nachádza len na DVD... Ale pozor! Skutočný horor začal. Čo vy? Pozeráte horory?
